Mnohí ľudia nerozlišujú medzi týmito dvoma typografickými znakmi a vo väčšine prípadov používajú iba spojovník, pretože na počítačovej klávesnici pomlčku vlastne ani nenájdete. Zaujíma vás, aký je rozdiel medzi spojovníkom a pomlčkou a ako sa používajú?
V tomto článku sa dočítate
- Pomlčka vs. spojovník: aký je medzi nimi rozdiel
- Čo je to spojovník
- Spojovník na konci riadku
- Ak sa používa spojovník
- Čo je to pomlčka
- Kedy písať pomlčku bez medzier
- Pomlčka a čiarka vo vete
- Krátka a dlhá pomlčka
- Kedy sa používa pomlčka
Pomlčka vs. spojovník: aký je medzi nimi rozdiel
Na prvý pohľad sa vám môže zdať, že medzi týmito typografickými znakmi nie je žiadny rozdiel, pretože oba majú podobu vodorovnej čiary. Tá je v jednom prípade dlhšia a v druhom kratšia, – vs -. Okrem grafického rozdielu je však za týmito javmi aj ďalší rozdiel, a to z hľadiska funkcie, ktorú plnia v jednotlivých spojeniach.
Čo je to spojovník?
Spojovník je krátka vodorovná čiara, vyzerá takto -, ktorú nájdete na klávesnici počítača a ktorú ste predtým možno považovali za pomlčku. V slovenčine sa tento znak používa medzi výrazmi, ktoré tvoria blízku významovú jednotku. Je špecifický najmä tým, že nikdy nie je oddelený medzerami ani na jednej strane (napr. hnedo-modrý).
Spojovník na konci riadku
Ak sa vám stane, že na konci riadku necháte spojovník, použite tzv.pevný spojovník, ktorý do textu vložíte pomocou špeciálneho znaku. Prípadne ho môžete napísať na koniec riadku a potom opakovane na začiatok ďalšieho riadku.
Kedy sa používa spojovník?
Spojovník sa môže použiť medzi výrazmi, ktoré sú v tesných spojeniach, v nasledujúcich prípadoch:
- Zložené prídavné mená: napr. červeno-modrý
- Zloženiny podstatných mien: napr. spisovateľ-prekladateľ
- Cudzie zložené mená a cudzie názvy: napr. Mao Ce-Tung, ping-pong
- Miestne názvy a názvy administratívnych oblastí: napr. Praha-Vinohrady
- Na začiatku prípon: napr. –izmus, alebo slov, ktoré pokračujú za iným slovom: napr. dvoj- a trojizbový byt.
- Pri lingvistickej analýze slova na slabiky alebo písmená: napr. n-e-r-o-z-d-e-l-i-t-e-ľ-n-ý
- V chemickom názvosloví: napr. Kyselina tetrahydrogenarzeničnano-fosforečná
- Vo webových adresách: napr. www. zdravotni-poradenstvi.cz
- V niektorých kódoch: napr. ISBN 567-70-210-1326‑7
Čo je to pomlčka
Pomlčka sa taktiež označuje vodorovnou čiarou, vyzerá takto –, ale je dlhšia ako spojovník a vo väčšine prípadov je z oboch strán oddelená medzerami . Najčastejšie sa používa na oddelenie časti reči, teda namiesto čiarky, pred a za vsuvkou alebo pri prístavku. Niekedy tiež označuje prestávku v reči alebo uvádza priamu reč.
Bežne sa vyskytuje aj pri písaní finančných súm, napr. 350,– € (tu je možné „€“ úplne vynechať). Ak sa pomlčka nachádza na konci riadku, necháme ju tam (na rozdiel od spojovníka) a neopakujeme ju na ďalšom riadku.
Krátka a dlhá pomlčka
Na počítačoch, napr. v textových editoroch medzi špeciálnymi znakmi, nájdete okrem krátkej pomlčky („en“ pomlčky) aj dlhú, ktorá sa tiež nazýva „em“ pomlčka. Tá vyzerá takto —. Dlhá pomlčka sa však v slovenčine používa len veľmi zriedkavo. Stretneme sa s ňou napríklad v beletrii, kde slúži na zvýraznenie členenia textu. Častejšie sa dlhá pomlčka používa napríklad v angličtine. V texte vždy platí pravidlo, že používanie dlhých a krátkych pomlčiek musí byť jednotné.
Kedy sa používa pomlčka
Pomlčku, zvyčajne krátku, používame najmä v nasledujúcich prípadoch:
- Vo vete namiesto čiarky: napr. Dnešné noviny – ktoré dnes priniesol poštár – sa oplatí prečítať.
- Na označenie prestávky v reči: napr: Každý, kto sa dopustil takýchto praktík… – pozastavil sa…
- Pri uvádzaní priamej reči namiesto úvodzoviek: napr. – Ako sa máte? – povedal a pozrel sa na mňa.
- Na vyjadrenie vzťahu medzi dvoma výrazmi: napr. dvojica Suchý – Šlitr
- V spojeniach medzi viacslovnými názvami: napr. Karlovy Vary – Praha
- Celé sumy peňazí: napr. Topánky stáli 650,– €.