Latinské príslovia

 Väčšina z vás určite pozná výroky: „Veni, vidi, vici,“ alebo: „Carpe diem.“ A určite viete, čo znamenajú a odkiaľ pochádzajú. V tomto článku sa nebudeme venovať všetkým výrokom, sústredíme sa iba na príslovia. A to konkrétne latinské príslovia.

Obsah článku:

  • čo je príslovie,
  • prečo je pre nás latinčina stále zaujímavá,
  • príklady latinských prísloví + ich preklady.

 

Čo je príslovie

Definícií nikdy nie je dosť (hlave teda preto, lebo si ich málokedy pamätáme), tak si poďme pripomenúť, čo to vlastne príslovie je. Je to ustálený výrok, ktorý obsahuje všeobecne platné zásady alebo mravné ponaučenie.

Aby boli ľahko zapamätateľné, majú ustálenú podobu, ktorá sa však v každom jazyku môže líšiť. Napriek tomu, že z hľadiska formy môžu byť iné, význam majú vždy rovnaký. Sami uvidíte, že významy nižšie uvedených prísloví vám nebudú cudzie.

 

Prečo je pre nás latinčina stále zaujímavá

Niet divu, že sa práve na toto pýtate. Latinčina je dnes mŕtvym jazykom – nepoužíva sa nikde na svete okrem Vatikánu, kde je  pre cirkev úradným jazykom.

Prečo nás teda zaujíma? A prečo nás vôbec zaujímajú latinské príslovia?

Latinčina je významný jazyk, aj napriek tomu, že už je mŕtvy. Latinčina vznikla v antickom Ríme a patrí do indoeurópskej rodiny jazykov. Latinčina dala základy dnešným románskym jazykom, napr. francúzštine, taliančine, španielčine, portugalčine alebo rétorománčine. Ovplyvnila aj iné významné jazyky, napríklad angličtinu.

Latinčina bola jazykom cirkvivzdelancov, preto sa používala najmä v cirkevných inštitúciách, na univerzitách, v literatúre a umení.

Latinčina dávala a stále tvorí základ odbornej terminológie. Preto sa dodnes využíva napríklad v medicíne, biológii, práve, filozofii a iných vedných odboroch.

 

Príslovia v latinčine

Tak, ako sa do dodnes používajú odborné latinské termíny, ani latinské slovné spojenia nezostali úplne zabudnuté.

Poďme si niektoré z nich predstaviť.

 

Ire docetur eundo.

Chodiť sa človek učí chôdzou.

Caeca individa est.

Závisť je slepá.

Honores mutant mores, sed raro in meliores.

Pocity menia mravy, ale málokedy k lepšiemu.

Nihil gratis.

Nič nie je zadarmo.

Lupus non mordet lupum.

Vlk vlkovi neublíži.

Exemplum docet.

Príklad poučuje.

Historia magistra vitae.

História je učiteľkou života.

Ignoratia iuris nocet, neminem excusat.

Neznalosť zákona škodí a nikoho neospravedlňuje.

Amicus certus in re incerta cernitur.

Pravého priateľa spoznáš v neistej dobe.

Imperiti facile ad credentum impelluntur.

Neznalí môžu byť ľahko donútení k viere.

 

Kde ich dnes využívame?

Môžete oponovať, že príslovia na rozdiel od spomenutých odborných termínov nemajú dnes veľké využitie. Nie je to však celkom pravda.

Priznávame, že v každodennom živote ich príliš nevyužijete, jedine že by ste chceli na niekoho spraviť dojem s tým, že ich poznáte. Všimnite si však  výskyt prísloví v umení a dnešnej populárnej kultúre.

Veľa literárnych autorov používa latinské príslovia (resp. všeobecne latinské frázy), napríklad v názvoch kapitol a často ich môžeme vidieť aj v názvoch dielov jednotlivých seriálov. Obľúbené latinské frázy  sa objavujú  takmer všade, od tričiek až po tetovania.

Veľmi často sú latinské pojmy aj súčasťou deja. Zastávajú úlohu nápovedy, šifry či pomôcky k dosiahnutiu cieľa atď.

Určite teda nie je správne myslieť si, že sa s latinčinou v dnešnej dobe už nestretneme. Stále je okolo nás  , ale má  inú funkciu než  v minulosti. Rovnako sú na tom latinské príslovia. Tempora mutantur et nos mutamur in illis.