Izrael je krajinou, ktorá sa v jarných mesiacoch mohla pochváliť najvyššou mierou zaočkovanosti proti COVID-19. Známa je aj ako krajina nepokojov, pretože od svojho vzniku bojuje o uznanie. Na tomto mieste ale nebudeme riešiť konflikty a politiku, zaujíma nás jeho úradný jazyk, čiže hebrejčina.
Obsah článku:
- základné fakty o hebrejčine,
- hebrejčina a jidiš,
- zaujímavosti.
Základné fakty o hebrejčine
Hebrejčina je semitský jazyk, ktorého korene siahajú až do 10. storočia pred naším letopočtom. V tom čase, samozrejme, existovala stará hebrejčina, neskôr biblická hebrejčina a dnes Izraelčania hovoria modernou hebrejčinou.
V súčasnosti týmto jazykom hovorí približne 5 miliónov ľudí, pričom väčšinou ide o obyvateľov Izraela, ale aj príslušníkov židovskej diaspóry v iných krajinách (napr. USA).
Na zapisovanie sa používa hebrejské písmo. Abeceda pozostáva z 22 spoluhlások a píše sa sprava doľava.
A čo jidiš?
So Židmi si spájame nielen hebrejčinu, ale aj jidiš. Niektorí si možno myslia, že ide o dva rôzne názvy toho istého jazyka, ale nie je to tak tento zmätok pramení aj z toho, že jidiš taktiež používa na svoj zápis hebrejskú abecedu a v písanej podobe človek neznalý jazyka jidiš od hebrejčiny sotva rozozná.
Jidiš je západogermánsky jazyk a označuje v podstate židovskú nemčinu. Vedie sa mnoho sporov o tom, či ide o samostatný jazyk alebo len o dialekt nemčiny.
Bez ohľadu na to, či ide o samostatný jazyk alebo len o dialekt, vychádza najmä z nemčiny, takže to nie je hebrejčina. Počet jeho hovoriacich je však približne tri milióny, čo je pravdepodobne dôvod, prečo si mnohí z nás uchovávajú jeho existenciu v pamäti.
Zaujímavosti
Na záver sa pozrime na niekoľko zaujímavostí zo sveta hebrejčiny.
Byť? Po hebrejsky radšej nebyť.
Hoci my považujeme sloveso za základ všetkého, v hebrejčine chýba. Stručne povedané, toto sloveso sa vypúšťa alebo sa nahradzuje iným. S podobným javom sa stretávame aj v ruštine, ktorá tiež vynecháva sloveso byť, ale len v určitých situáciách.
Sprava doľava – ale prečo?
Ako už bolo spomenuté, hebrejčina sa píše opačne, ako sme zvyknutí, teda sprava doľava. Dôvodom je údajne to, že v časoch, keď sa na zápis používalo tesanie dlátom do kameňa, bolo jednoduchšie tesať sprava doľava.
Písmeno sem, číslo tam
Pri smerovaní zostaneme, pretože zatiaľ čo sa písmená píšu sprava doľava, číslice sa píšu zľava doprava. Kto sa v tom má vyznať?
Abdžad
Nie je to meno žiadneho izraelského panovníka; je to názov písma, ktoré má znaky iba pre spoluhlásky. Rovnako je to aj v hebrejskom písme.