Prakticky vždy, keď budete písať nejaký text zo zdroja, budete musieť dodržať určité citačné normy. Ako to s nimi vlastne je? A čo vlastne znamená citačná norma ISO? Pozrieme sa na to v tomto článku, kde sa dozviete:
- Čo je ISO
- čo je citačná norma,
- ako vyzerá citačná norma ISO.
ISO
Začnime definíciou termínu ISO. Tvári sa ako skratka, no v skutočnosti je to odvodené slovo z gréckeho isos, ktoré sa prekladá ako „rovnaký“. Toto slovo sa používa na označenie Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (International Organization for Standardization).
Táto organizácia funguje ako federácia pre národnú normalizačnú organizáciu, pričom sa pochopiteľne nejedná o normalizáciu, ktorú poznáme z našich dejín, no ide o normy v zmysle predpisov (napr. o technické normy).
Táto inštitúcia sídli v Ženeve a medzi jej členov patria takmer všetky štáty sveta.
Členovia organizácie majú za úlohu:
- informovať orgány vo svojej zemi o novinkách,
- zaistiť jednotné stanovisko krajiny,
- finančne podporovať chod organizácie.
Majú aj nasledujúce práva:
- zúčastniť sa práce v technickej komisii,
- vykonávať hlasovacie právo,
- byť zvolený do Rady ISO.
Okrem právoplatných členov má organizácia aj korešpondenčných členov (nepodieľajú sa aktívne, no majú právo byť informovaní) a kandidátov na členstvo (krajiny so slabo rozvinutou ekonomikou).
Českú republiku zastupuje Úřad pro technickou normalizaci, metrologii a státní zkušebnictví.
Citačná norma
Dostávame sa k citačnej norme, čo je jednoducho spôsob, akým v texte odkazujeme na použité zdroje. A keďže nie je možné, aby každý odkazoval tak, ako sa mu zapáči, musia byť aj v tejto oblasti jednotné normy.
Existuje niekoľko typov citačných noriem, pričom a ani jedna z nich sa nepokladá za nesprávnu a ich používanie sa líši najmä medzi jednotlivými odbormi a oblasťami – preto je vhodné pri písaní textu zistiť, aká norma sa v danej oblasti požaduje.
Citačná norma ISO
Teraz nás bude zaujímať jedna z často používaných citačných noriem v ČR a to konkrétne norma ČSN ISO 690 z roku 2011.
Táto norma rozlišuje:
- odkaz = údaj, ktorý odkazuje na bibliografickú citáciu v závere diela,
- citácia = údaje, ktoré opisujú informačný zdroj tak presne, aby sa dal vyhľadať.
Používa sa nielen pri odkazoch a tlačených zdrojoch, ale aj pri elektronických dokumentoch, kartografických, audiovizuálnych a v neposlednej rade hudobných a grafických dielach.
Norma určuje povinné údaje pre dané zdroje a ich poradie. Napr. štruktúra bibliografickej citácie pre knihu by mala vyzerať nasledovne:
- vzor:
- Autor. Názov: podnázov. Vydanie (ak nie je prvé). Ďalší autor (ak nejaký je). Miesto vydania: Vydavateľstvo, Dátum vydania. Názov edície a číslovanie. Štandardný identifikátor.
- Konkrétny príklad:
- SAPKOWSKI, Andrzej. Zaklínač. Vyd. (rozš. a upr.) 2. Preložil Stanislav KOMÁREK, preložil Jiří PILCH. Petřvald: Leonardo, 2011. Fantasy (Leonardo). ISBN 978-80-85951-65-3.
A ak vás desí predstava, že budete musieť ručne vypisovať desiatky zdrojov, máme pre vás dobrú správu – aj napriek tomu, že je najlepšie vedieť, ako na to, existujú internetové stránky a funkcie v textových editoroch, ktoré vám s tým pomôžu.
Prečítajte si aj články s podobnou tématikou: